
Just Added: Highlight a brand new feature of your membership area here
[/text_block]

The initial part of First Chapter begins with prayers and introduces the Divine Lineage of the wisdom of Ayurveda.
This describes how ancient sages noticed the increasing tendency of attracting disorders in common people and then held a symposium in Himalayan region and decided to bring Ayurveda wisdom for the masses.
This section can be further divided into these subsections…
- General Introduction of Chapter
- The Divine Lineage of Ayurveda
- The Himalayan Summit of Pious Sages
- Their Deciding to Send Sage Bhardwaj to Indra
- Sage Bhardwaj going to Indra and receiving Ayurveda
- Basic Nature of Ayurveda
- Significance and Benefit Received by Other Sages from Ayurveda Wisdom
Second section deals with one of the most important topics in entire Ayurveda – Fundamental Principles of Ayurveda. This is truly the foundation for learning Ayurveda.
The part introduces the framework that supports all the concepts and later practices of Ayurveda in a cohesive and integral manner. This is like the invisible thread inside the chain of pearls.
- Definition of Ayurveda
- Defining Life
- Fundamental Principles – The Six Substances – Matter, Attributes, Activity, Generality, Differentiation, Inherent Nature
- Three Doshas – Vata, Pitta and Kapha
- Three Primary Attributes – Satva, Rajas, Tamas
Tab Content
Tab Content
Tab Content


” Athāṣṭāviṃṣodhyāyaḥ “

” Athāto vividhāśitapītīyamadhyāyaṃ vyākhyāsyāmaḥ || 1||”

” Iti ha smāha bhagavānātreyaḥ || 2||”

” Vividhamaśitaṃ pītaṃ līḍhaṃ khāditaṃ jantorhitamantaragnisandhukṣitabalena yathāsvenoṣmaṇā samyagvipacyamānaṃ kālavadanavasthitasarvadhātupākamanupahata- sarvadhātūṣmamārutasrotaḥ kevalaṃ śarīramupacayabalavarṇasukhāyuṣā yojayati śarīradhātūnūrjayati ca | dhātavo hi dhātvāhārāḥ prakṛtimanuvartante || 3||”

” Tatrāhāraprasādākhayo rasaḥ kittaṃ ca malākhyamabhinirvartate | kittāt svedamūtrapurīṣavātapittaśleṣmāṇaḥ karṇākṣinvsikāsyalomakūpaprajananamalāḥ keśaśmaśrulomanakhādayaścāvayavāḥ puṣyanti | puṣyanti tvāhārarasād rasarudhiramāṃsamedosthimajjaśukraujāṃsi paῆcendriyadravyāṇi dhātuprasādasaṃjῆakāni śarīrasandhibandhana picchādayaścāvayavāḥ | te sarva eva dhātavo malākhyāḥ prasādākhyāśca rasamalābhyāṃ puśyantaḥ svaṃ mānamanuvartante yathāvayaḥ śarīram | evaṃ rasamalau svapramāṇāvasthitāvāśrayasya samadhātordhātusāmyamanuvartayataḥ | nimittatastu kṣīṇāvṛaddhānāṃ prasādākhyānāṃ dhātūnāṃ vṛddhikṣayābhyāmāhāramūlābhyāṃ rasaḥ sāmyamutpādayatyārogyāya kittaṃ ca malānāmevameva |svamānātiriktāḥ punarutsargiṇaḥ śītoṣṇaparyayaguṇaiścopacaryamāṇā malāḥ śarīradhātusāmyakarāḥ samupalabhyante || 4||”

” Tatrāhāraprasādākhayo rasaḥ kittaṃ ca malākhyamabhinirvartate | kittāt svedamūtrapurīṣavātapittaśleṣmāṇaḥ karṇākṣinvsikāsyalomakūpaprajananamalāḥ keśaśmaśrulomanakhādayaścāvayavāḥ puṣyanti | puṣyanti tvāhārarasād rasarudhiramāṃsamedosthimajjaśukraujāṃsi paῆcendriyadravyāṇi dhātuprasādasaṃjῆakāni śarīrasandhibandhana picchādayaścāvayavāḥ |”

” Te sarva eva dhātavo malākhyāḥ prasādākhyāśca rasamalābhyāṃ puśyantaḥ svaṃ mānamanuvartante yathāvayaḥ śarīram | evaṃ rasamalau svapramāṇāvasthitāvāśrayasya samadhātordhātusāmyamanuvartayataḥ | nimittatastu kṣīṇāvṛaddhānāṃ prasādākhyānāṃ dhātūnāṃ vṛddhikṣayābhyāmāhāramūlābhyāṃ rasaḥ sāmyamutpādayatyārogyāya kittaṃ ca malānāmevameva |svamānātiriktāḥ punarutsargiṇaḥ śītoṣṇaparyayaguṇaiścopacaryamāṇā malāḥ śarīradhātusāmyakarāḥ samupalabhyante || 4||”

” Teṣāṃ tu malaprasādākhyānāṃ dhātūnāṃ srotāṃsyayanamukhāni | tāni yathāvibhāgena yathāsvaṃ dhātūnāpūrayanti | evamidaṃ śarīramaśitapītalīḍhakhāditaprabhavam | aśitapītaliḍhakhāditaprabhavāścāsmin śarire vyādhayo bhavanti | hitāhitopayogaviśeṣāstvatra śubhāśubhaviśeṣakarā bhavantīti || 5||”

” Evaṃ vādinaṃ bhagavantamātreyamagniveśa uvāca-dṛśyante hi bhagavan ! hitasamākhyātamapyāhāramupayuῆjānā vyādhimantaścāgadāśca, tathaivāhitasamākhyātamḥ evaṃ dṛaṣṭe kathaṃ hitāhitopayogaviśeṣātmakaṃ subhāsubhaviśeṣamupalabhāmaha iti || 6|| “

” Tamuvāca bhagavānātreyaḥ – na hitāhāropayogināmagniveśa! Tannimattā vyādhayo jāyante, na ca kevalaṃ hitāhāropayogādeva sarvavyādhibhayamatikrāntaṃ bhavati, santi hyṛatepyahitāhāropayogādanyā rogaprakṛtayaḥ, tadhathā-kālaviparyayaḥ, prajῆāparādhaḥ, śabdasparśarūparasagandhāṣca-sātmyā iti | tāśca rogaprakṛtayo rasān samyagupayuῆjānamapi puruṣamaśubhenopapādayanti; tasmāddhitahāropayoginopi dṛśyante vyādhimantaḥ ahitāhāropayogināṃ punaḥ kāraṇato na sadho doṣavān bhavatyapacāraḥ | na hi sarvaṇyapathyāni tulyadoṣaṇi, na ca sarve doṣāstulyabalāḥ, na ca sarvāṇi sarīrāṇi vyādhikṣamatve samarthāni bhavanti | tadeva hyapathyaṃ deśakālasayogavīryapramāṇātiyogād bhūyastaramapathyaṃ sampadhate | sa eva doṣaḥ sasṛṣṭayonirviruddhopakramo gambhīrānugataścirasthitaḥ prāṇāyatanasamuttho marmopaghāti kaṣṭataḥ kṣiprakaritamaśca sampadhate | śarīraṇi cātisthūlānyatikṛaśānyaniviṣṭamāṃsaśoṇitāsthīni durbālanyasātmyāhāropacitānyalpāhārāṇyalpasattvāni ca bhavantyavyādhisahāni, viparītāni punarvyādhisahāni| ebhyaścaivāpathyāhāra doṣāśarīraviśeṣebhyo vyādhayo mṛdavo dāruṇāḥ kṣiprasamutthāścirakāriṇaśca bhavanti | ta eva vātapittaśleṣmāṇaḥ sthānaviśeṣe prakupitā vyādhiveśeṣānabhinirvartayantyagniveśa ! || 7||”

” Tamuvāca bhagavānātreyaḥ – na hitāhāropayogināmagniveśa! Tannimattā vyādhayo jāyante, na ca kevalaṃ hitāhāropayogādeva sarvavyādhibhayamatikrāntaṃ bhavati, santi hyṛatepyahitāhāropayogādanyā rogaprakṛtayaḥ, tadhathā-kālaviparyayaḥ, prajῆāparādhaḥ, śabdasparśarūparasagandhāṣca-sātmyā iti | tāśca rogaprakṛtayo rasān samyagupayuῆjānamapi puruṣamaśubhenopapādayanti; “

” tasmāddhitahāropayoginopi dṛśyante vyādhimantaḥ ahitāhāropayogināṃ punaḥ kāraṇato na sadho doṣavān bhavatyapacāraḥ | na hi sarvaṇyapathyāni tulyadoṣaṇi, na ca sarve doṣāstulyabalāḥ, na ca sarvāṇi sarīrāṇi vyādhikṣamatve samarthāni bhavanti | tadeva hyapathyaṃ deśakālasayogavīryapramāṇātiyogād bhūyastaramapathyaṃ sampadhate | sa eva doṣaḥ sasṛṣṭayonirviruddhopakramo gambhīrānugataścirasthitaḥ”

” prāṇāyatanasamuttho marmopaghāti kaṣṭataḥ kṣiprakaritamaśca sampadhate | śarīraṇi cātisthūlānyatikṛaśānyaniviṣṭamāṃsaśoṇitāsthīni durbālanyasātmyāhāropacitānyalpāhārāṇyalpasattvāni ca bhavantyavyādhisahāni, viparītāni punarvyādhisahāni| ebhyaścaivāpathyāhāra doṣāśarīraviśeṣebhyo vyādhayo mṛdavo dāruṇāḥ kṣiprasamutthāścirakāriṇaśca bhavanti | ta eva vātapittaśleṣmāṇaḥ sthānaviśeṣe prakupitā vyādhiveśeṣānabhinirvartayantyagniveśa ! || 7|| “

” Tatra rasādiṣu sthāneṣu prakupitānāṃ doṣāṇāṃ yasmin sthāne ye ye vyādhayaḥ sambhavanti tāṃstān yathāvadanuvyākhyāsyāmaḥ || 8||”

” Araddhā cāruciścāsyabairasyamarasajῆatā | hṛallāso gauravaṃ tandrā sāṃgamardo jvarastamaḥ || 9||”

” Pāṇdutvaṃ srotasāṃ rodhaḥ klaivyaṃ sādaḥ kṛśāṃgatā | nāśognerayathākālaṃ valayaḥ palitāni ca || 10||”

” Rasapradoṣajā rogā vakṣyante raktadośajāḥ | kuṣṭhavīsarpapiḍakā raktapittamasṛagdaraḥ || 11||”

” Gudameḍhrāsyapākaṣca plīhā gulmotha vidradhiḥ | nīlikā kāmalā vyaṃgaḥ piplavastilakālakāḥ || 12||”

” Dadruśacarmadalaṃ śvitraṃ pāmā kothāsramaṇḍalam | raktapradoṣājjāyante śṛṇu māṃsapradośajān || 13||”

” Adhimāṃsārbudaṃ kīlaṃ galaśālūkaśuṇḍake | pūtimāṃsālajīgaṇḍamālopajihvikā || 14||”

” Vidhānmāṃsāśrayān medaḥsaṃśrayāṃstu pracakṣmahe | ninditāni pramehāṇāṃ pūrvarūpāṇi yāni ca || 15||”

” Adhayasthidantau dantāsthibhedaśūlaṃ vivarṇatā | keśalomanakhaśamaśrudoṣāścāsthipradoṣajāḥ || 16||”

” Ruka parvaṇāṃ bhramo mūrcchā darśanaṃ tamasastathā | aruṣāṃ sthūlamūlānāṃ parvājānāṃ ca darśanam || 17||”

” Majjāpradoṣāt śukrasya doṣāte klaivyamaharṣaṇam | rogi va klībamalpāyurvirūpaṃ vā prajāyate || 18||”

” Na cāsya jāyate garbhaḥ patati prasravatyapi | sukraṃ hi duṣṭaṃ sāpatyaṃ sadāraṃ bādhate naram || 19||”

” Indriyāṇi samāśritya prakupyanti yadamalāḥ | upaghātopatāpābhyāṃ yojayantīndriyāṇi ye || 20||”

” Snāyau sirākaṇḍarābhyo duṣṭāḥ kliśnanti mānavam | stambhasaṃkocakhallībhirgranthisphuraṇasuptibhiḥ || 21||”

” Mālanāśrtya kupitā bhedaśoṣapradūṣaṇam | doṣā malanāṃ kurvanti saṃgotsargāvatīva ca || 22||”

” Vividhādaśitāt pitādahitāllīḍhakhāditāt | bhavantyete manuṣyaṇāṃ vikārā ya udāhratāḥ || 23||”

” Teṣāmicchannanutpattiṃ seveta matimān sadā | hitānyevāsitadīni na syustajjāstathāmayāḥ || 24||”

” Rasajānāṃ vikārāṇāṃ sarva laṃganamauṣadham | vidhiśoṇitikedhyāye ratkajānāṃ bhiṣagjitam || 25||”

” Māṃsajānāṃ tu saṃśuddhiḥ śastrakṣārāgnikarma ca | aṣtai ninditikedhyāye medojānāṃ cikitsatam || 26||”

” Asthyāśryāṇāṃ vyādhīnāṃ paῆcakarmāṇi bheṣajam | bastayaḥ kṣīrasarpīṃṣi taktakopahitāni ca || 27||”

” Majjaśukrāsamutthānāmauṣadhaṃ svādutiktakam | annaṃ vyavāyavyāyāmau śuddhi kāle ca mātrayā || 28||”

” Śāntirindriyajānāṃ tu trimarmiye pravakṣyate | snāyvādijānāṃ praśamo vakṣyate vātarogike || 29||”

” Navegāndhāraṇedhyāye cikitsāsaṅgrahaḥ kṛtaḥ | malajānāṃ vikārāṇāṃ sidhiścoktā kvacit kvacit || 30||”

” Vyāyāmadūṣmaṇastaikṣṇyāddhitasyānavācāraṇāt | koṣṭhācchākhā malā yānti drutatvānmārutasya ca || 31||”

” Tatrasthāśca vilambante kadācinna samīritāḥ | nādeśkale kupyanti bhūyo hetupratīkṣiṇaḥ || 32||”

” Ajātānāmanutpattau jātānāṃ vinivṛttaye | rogāṇāṃ yo vidhirdṛṣṭaḥ sukhārthi taṃ samācaret || 34||”

” Sukhārthāḥ surbhūtānāṃ matāḥ sarvāḥ pravṛttayaḥ | jῆānājῆānāviśeṣāttu mārgāmārgapravṛttayaḥ || 35||”

” Hitamevānurudhyante prparīkṣkāḥ | rajomohāvṛtātmānaḥ priyameva tu laukikāḥ || 36||”

” Śrutaṃ buddhi smṛtirdākṣyaṃ dhūtirhitaniṣevaṇām | vāgviśuddhiḥśamo dairyamāśryanti prīkṣkam || 37||”

” Laukikaṃ nāśrayantyete guṇā moharajaḥśritam | tanmulā bāhavo yānti rogāḥ śārīramānasāḥ || 38||”

” Prajῆāparādhāddhayahitānarthān paῆca niṣevate | sandhārayati vegāṃśca sevete sāhasāni ca || 39||”

” Tadātvasukhasaṃjῆeṣu bhāveṣvasjῆonurajyate | rajyate na tu vijῆātā vijῆāne hyamalīkṛte || 40||”

” Na rāgānnāpyavijῆānādāhārānupayojayet | parīkṣya hitamaśnīyād deho hyāhārasambhavaḥ || 41||”

” āhārasya vidhāvaṣṭau veśeṣā hetusaṃjῆākāḥ | śubhāśubhasamutpattau tān parīkṣya prayojayet || 42||” 
” Pariharyaṇḍapathyāni sadā pariharannaraḥ | bhavatyanṛaṇtāṃ prāptaḥ sādhūnāmiha paṇḍitaḥ || 43||”

” Yattu rogasamutthānamaśakyamiha kenacita | parihartu na tat prāpya śocitavyaṃ manīṣibhiḥ || 44||”

” āhārasambhavaṃ vastu rogāścāhārasambhavāḥ | hitāhitaviśeṣācca viśeṣaḥ sukhduḥkhayoḥ || 45||”

” Sahatve cāsahatve ca dūḥkhānāṃ dehasattvayoḥ |viśeṣo rogasaṅghāśca dhātujā ye pṛthakpṛthak || 46||”

” Teṣāṃ caiva praśamanaṃ koṣthācchākhā upetya ca | doṣā yathā prakupyanti śākhābhyaḥ koṣṭhametya ca || 47||”

” Prājῆājῆayorviśeṣaśca svasthāturahitaṃ ca yat | vividhāśitapītīye tat sarva samprkaśitam || 48||”

” Ityagniveśakṛte tantre carakapratisaṃskṛte sūtrasthāne annapānacatuṣke vividhāśitapītīyo nāmāṣṭaviṃśodhyāyaḥ || 28||”

” Samāptaptoyaṃ saptamonnapānacatuṣkaḥ |”
[/text_block]




